Niekedy si kresťania medzi sebou kladú otázku – Kedy si sa obrátil? Kedy a čím sa ťa Boh tak dotkol, že už veríš? Ale čo to vlastne chceme vedieť, keď žiadame takéto svedectvo viery? Snažíme sa rozpomenúť si, kedy v našom živote došlo k zaľúbeniu do Pána, kedy nás premkol pocit a vedomie Jeho lásky.
Keď sa na vieru pozeráme ako na vzťah zaľúbenie sa do Pána , naskytne sa nám jasný pohľad na to, prečo práve tí maličkí sú najviac zaľúbení.
Predstavte si teraz vaše malé dieťatko. Je celé zaangažované na svojom prežívaní, a to vrátane vzťahu k vám, a verte, že aj s Bohom. Len láska totiž môže byť pravým základom nášho náboženského života. Malé deti sú naozaj zaľúbené do Boha. Treba teda spraviť len jedno – pomôcť deťom zaľúbiť sa.
V átriu sa deti učia používať „jazyk“, teda poznávať liturgiu a Božie slovo, ktoré nechávame hovoriť. Dospelý tu má len sprevádzajúcu úlohu podľa: Moje učenie nie je moje, ale toho, ktorý ma poslal.
Učia sa poznávať, že jestvuje Niekto, kto nás pozná a volá nás po mene a že On dáva život a s nehynúcou láskou nás osvecuje darom celej svojej bytosti. Nad týmito tajomstvami rozjímame pomocou podobenstiev o Božom kráľovstve – nad silou, ktorá je v nás, no nepochádza od nás aj nad silou Života.
Deti v átriu pracujú v tichu a samostatne, aby mali dostatok času, aby hľadeli na znaky v ich najhlbších rozmeroch, lebo odhaľujú veľké bohatstvo. Znaky sú veľkým zdrojom žasnutia. „Vidíš jednu vec a chápeš inú.“ Sv. Augustín. Kto kontempluje znak, vidí skutočnosť s pocitom úžasu, ktorý v ňom neustále rastie. Uvedomme si, ako sme dospeli k našim presvedčeniam, pravdám, ktorým najviac veríme a sme s nimi zžití, či niektorým vedomostiam. Vždy pomocou žasnutia, ktoré je základom všetkého chápania. Žasnutie predstavuje podstatnú dynamiku ľudského ducha i nášho náboženského života. A práve malé deti toto dokážu najlepšie. V duchu malého dieťatka je žasnutie skutočný poklad, ktorý treba pestovať, aby rástol. Potrebuje však špeciálnu klímu – prostredie, aby prekvitalo. Žasnutie nie pre tých, čo sú povrchní, či sa náhlia. Je ovocím kontemplatívneho ducha. A celý svet – všetko a všetci v ňom sú Božím znakom hovoriacim o Ňom a tak Ho môžeme spoznať. Tu katechézy používajú metódu Pána Ježiša – podobenstvá. Zvlášť podobenstvo o Dobrom pastierovi je mimoriadne, lebo hovor o sebadarujúcej láske Dobrého pastiera, je tu Jeho smrť a zmŕtvychvstanie, osobný a hlboký vzťah ku každému jednotlivo. Deti toto podobenstvo vnímajú veľmi hlboko. Tu vidíme, že tie najväčšie skutočnosti by sa mali dovzdávať najmenším, lebo práve oni vnímajú život cez jeho hĺbku. Átrium je pripravené prostredie vytvorené jednoducho, aby pomáhalo rozvíjať žasnutie.
Verím tejto ceste, pretože vychádza s lásky, prijatia a Učiteľom je tu sám Pán.
