Pred každým vstúpením do priestoru Átria sa spolu s deťmi stíšime a pripomenieme si, že chceme počúvať Boží hlas.
Dnes sa chcem s Vami podeliť s jednou skúsenosťou z Átria o tomto počúvaní Božieho hlasu, lebo sa ma osobne veľmi dotkla.
V ten deň som prišla do Átria skôr ako zvyčajne a tak som mala čas ostať sama v tichu pri adventnom venci a P.Márii. Bola som vyčerpaná z riešenia jednej konfliktnej situácie týkajúcej sa medziľudských vzťahov, ktorá sa mi stala pred pár dňami a v ktorej som nenachádzala riešenie. Veľmi som potrebovala počuť Boží hlas a tak som prosila o vnútorný pokoj, aby som bola pre deti v Átriu napriek osobnému rozpoloženiu darom.
Po príchode detí som im na začiatku tohto adventného stretnutia ohlásila proroctvo Izaiáša o Veľkom svetle: „Ľud, čo kráča vo tmách, uzrie veľké svetlo.“Vysvetlila som im aj to, že prorok je človek, ktorý celým srdcom počúva Boha a potom to hovorí ostatným. Deti som vyzvala k voľnej kresbe toho, čo počuli a tiež k práci s akýmkoľvek materiálom v Átriu podľa vlastného výberu.
Všimla som si, že 6-ročný Dávid venoval pomerne dlhý čas svojej kresbe. Po jej dokončení prišiel za mnou a ukázal mi svoj obrázok a trval na tom, že mi chce o svojom výtvore porozprávať.
( poznámka na vysvetlenie:V Átriu sa deti nepýtam, aby mi vysvetľovali svoje kresby. Nechávam na nich, ako sa rozhodnú a dávam im tým možnosť, aby to, čo nakreslili bolo ich vlastnou modlitbou a časom stretnutia s Bohom. Rešpektujem tento ich osobný priestor.)
No Dávidko o svojej kresbe chcel so mnou nástojčivo hovoriť. Nakreslil ukrižovaného Ježiša a vedľa neho ďalšie dve ukrižované postavy. Upozornil ma, aby som si všimla Ježišov bok a že z neho vyšla krv a voda. Potom Dávid pozrel na mňa a veľmi vážne mi povedal:“ A všimla si si, kde sa Ježiš pozerá?“ A sám si odpovedal: “ Pozerá sa hore, lebo hovorí: Odpusť im, lebo nevedia, čo robia.“
Bolo to také silné s akou hĺbkou tento 6-ročný chlapec vyslovil Ježišove slová. A viete čo sa stalo? V tej chvíli sa pre mňa tento malý chlapec stal prorokom. Cez neho som veľmi jasne počula Boží hlas: „Odpusť im, lebo nevedia, čo robia.“
Pred krátkou chvíľou som prosila pri adventnom venci Boha o Jeho riešenie do mojej situácie a Boh mi odpovedal, že jediným riešením do môjho ľudského konfliktu je odpustenie.
Malý Dávid sa stíšil, aby mohol počuť Boží hlas a sprostredkoval mi to, čo počul, aby som aj ja počula Boží hlas.
Toto je len jeden z mnohých Božích dotykov, ktoré sme zažili na našich stretnutiach.
Touto cestou sa chcem poďakovať Vám rodičia, že prekonávate prekážky a privádzate deti na stretnutie do Átria, aby sa ich srdcia ešte viac zaľúbili do Boha a počúvali Jeho hlas.
S úctou a vďakou katechétka Silvia.
